ARCH 5/2018 Sídliská včera a dnes

Slovenské panelové sídliská vznikali počas 60. až 80. rokov minulého storočia. Dodnes v nich býva takmer tretina obyvateľov Slovenska, pričom bratislavská Petržalka patrí k najväčším panelovým sídliskám v strednej Európe. Sídliská tvoria špecifické kultúrne dedičstvo, sú svedectvom osobitej etapy vo vývoji nielen slovenských, ale aj európskych miest. Postupom času menia svoj imidž,ktorý je ovplyvnený vlastným vnútorným vývojom. Dozrievajú a v mnohých momentoch nadobúdajú nové hodnoty. Vyplývajú predovšetkým z rozvinutia pôvodných modernistických ideí, na ktorých sú založené. Na druhej strane ich štandardizovaný priestorový program a univerzálnosť už nemôžu pokrývať súčasné požiadavky. Vývoj mesta však pokračuje a ďalšia vývojová vrstva, ktorá sa postupne usadzuje aj na túto mestskú štruktúru, vyvoláva nové procesné zmeny. Dá sa predpokladať, že ďalší stupeň adaptačného procesu sídlisk bude zameraný na dopĺňanie chýbajúcich funkcií a tvorbu nevyužitých medzipriestorov. Vkladaním nových objektov a funkcií, ale aj extenzívnym pridávaním zón sa budú meniť nielen prevádzkové vzťahy, ale vznikne aj nová hierarchia v mestskom organizme. Aktuálnym príkladom je práve realizovaná rozvojová zóna Slnečnice, ktorá priamo nadväzuje na južný okraj Petržalky. Tento obytný komplex pridáva do územia novú kvalitu štandardizovaného bývania. Oproti starej Petržalke vyniká komplexnosťou a predovšetkým funkčnou diverzitou, ktorá sa prejavuje síce vyššou hustotou, ale zároveň aj intenzívnym funkčným využitím každého metra štvorcového pozemku. Takýto koncept dodáva štruktúre podstatne vyššiu mieru stability. V konečnom dopade je aj efektívnejší a hospodárnejší ako ten „staro-petržalský“, ktorý vlastne dodnes nie je ukončený. Môžeme si tak klásť otázku, ktorý z modelov je lepší... Viac sa o „krehkej rovnováhe“ sídlisk dozviete v teoretickej časti aktuálneho ARCH-u.

Andrea Bacová